Cvicte.sk

Hovorí sa, že otužovanie v studenej a ľadovej vode zocelí telo aj dušu. Je to naozaj tak? Spýtali sme sa skúseného otužilca Jána Vyhnálika z občianskeho združenia otužilcov  – Slovenské ľadové medvede.

Za základný benefit otužovania sa považuje posilnenie imunitného systému. Je to naozaj tak?

Každý otužilec individuálne vníma pocity v priamom kontakte so studenou a ľadovou vodou a môže mať aj špecifické, vlastné dlhodobejšie skúsenosti. Zlepšenie imunity sa považuje za základný benefit otužovania a je to pravda: ten rozdiel sa dá zistiť už počas prvej sezóny otužovania a zimného plávania. Kto vydrží otužovať dlhšie, o to viac pozitív objaví.

Aké sú teda ďalšie benefity otužovania?

Ide v prvom rade o schopnosť ľahšie sa vyrovnať s chladom a zimou, najmä so zlým počasím: nosenie ľahšieho oblečenia, menej vrstiev, vyradenie šálov, rukavíc u niektorých aj čiapok. Dôsledkom je menšia náchylnosť na prechladnutie, zníženie frekvencie ochorení dýchacích ciest počas celého roka a aj ich kratšie trvanie. Mnohí zistili aj ústup alergií, resp. sennej nádchy.  V neposlednom rade je to pozitívny vplyv na psychiku, zníženie pocitu aj vplyvu stresu. Dôležité je i nadobudnutie vedomia, že pobyt v prírode aj v zime a za horších podmienok je znesiteľnejší, a človek je lepšie pripravený na zimné športy. Viacerí si dokonca pochvaľujú lepšiu termoreguláciu tela aj v lete a lepšie zvládanie letných horúčav.

Má otužovanie vplyv aj na zdravie kardiovaskulárneho systému?

Niektorí lekári pobyt v ľadovej vode hodnotia z hľadiska rizika a záťaže pre srdce otužilca ako veľmi náročný. Medzi dlhoročnými otužilcami sa zvykne prízvukovať najmä pozitívny prínos pre cievy, ich pružnosť, a to v dôsledku ich opakovanej „masáže“ tela striedaním chladu a tepla: zvlášť v zimných podmienkach, keď zimní plavci zotrvajú v studenej a ľadovej vode aj viac ako 10 minút (výnimočne veľmi dobre trénovaní až do 22 minút, čo sa považuje za maximálnu hranicu, aby nedošlo ku kritickému podchladeniu tela).

Zdroj foto: www.zimneplavanie.sk 

Spomínate si aj na nejaké iné benefity, ktoré ľuďom otužovanie prinieslo, a o ktorých vám neskôr rozprávali?

Z rozhovorov s otužilcami viem, že zimné plávanie malo na nich aj ďalšie pozitívne účinky. U niektorých ustúpili iné zdravotné problémy, ktoré predtým dlhodobo liečili bez výrazného zlepšenia, a dokonca otužilec zo stredného Slovenska s radosťou priznal, že po viacročnom manželstve sa konečne dočkali potomka až po tom, keď s manželkou začali pravidelne plávať v studenej a ľadovej vode. Máme medzi sebou aj otužilcov, ktorým po pravidelnom plávaní v studenej vode ustúpili reumatické problémy. Pre dlhodobých otužilcov je otužovanie a zimné plávanie zvykom a spôsobom životného štýlu, od ktorého by sa už ťažko odvykalo.

Čo je pri otužovaní najdôležitejšie?

Aj v tomto ohľade ide jednoznačne o individuálnu záležitosť a všeobecné rady môžu byť dobrým návodom, ale nie zárukou úspechu. Každý začiatočník v otužovaní si musí zvoliť prístup, ktorý mu vyhovuje najviac. Ide totiž o prekonávanie pocitu chladu  – a pri kontakte s chladnou vodou ešte nepríjemnejšieho, mokrého chladu  – na vlastnom tele a koži, čo je pre mnohých, najmä spočiatku, veľmi ťažko prijateľné. K nemu sa priraďuje niekedy aj otužilecká triaška, s ktorou je taktiež potrebné sa vyrovnať. Zvyšovanie odolnosti nie je ľahké ani jednoduché asi pre nikoho, ale ani „prah znesiteľnosti“ chladu u ľudí nie je nastavený rovnako.

Zdroj foto: www.zimneplavanie.sk 

Čo to znamená?

Pre názornosť by som to prirovnal k tzv. prahu bolesti. Hoci nejde o to isté, dosť to súvisí a otužilci sa s týmito „prahmi“  stretávajú pravidelne, keď sa teplota vody dostane na „ľadovú“ úroveň, čo je pod 4 °C. Od prvého kontaktu tela, ponoreného do takej vody, sa treba vtedy vyrovnávať s poriadne chladivými, štípajúcimi až páliacimi pocitmi; tie síce postupne na tele ustúpia, ale nastupuje bolesť a necitlivosť v prstoch rúk a nôh, ktoré sú vtedy najmenej prekrvené. Preto poniektorí nosia do takejto vody neoprénové rukavice, čo však nielen nevyzerá príliš pekne, ale ani nie je správne, lebo sa tým snažia „oklamať“ vlastné telo, a jeho vnímanie chladu, to sa niekedy nemusí vyplatiť.

Takže pri otužovaní je dôležitá aj psychika

Aj dlhoroční otužilci museli teda spočiatku preskákať ťažké začiatky a často zviesť boj sami so sebou, najmä so svojou psychikou. Je normálne, keď sa začínajúci otužilci v prvej sezóne ťažšie rozhodujú, či opäť vstúpiť, alebo nie do ľadovej vody. Napriek „boomu“ otužovania, ktorý zaznamenávame v ostatných piatich rokoch, prevažná väčšina ľudí sa na „boj“ so studenou a ľadovou určite nikdy neodhodlá.

Ak by ste mali porovnať mužov a ženy, ktoré otužujú, kto je na tom lepšie?

Medzi zimnými plavcami je asi jedna tretina žien, a tieto sú neporovnateľne odolnejšie voči chladu ako muži, ktorí neotužujú.

Poďme k samotnému otužovaniu. Aký je najjednoduchší návod, ako začať?

S otužovaním studenou vodou sa dá v podstate začať tromi spôsobmi: doma so studenými sprchami, vonku pokračovaním v plávaní v „otvorenej vode“ jazera aj po skončení letnej sezóny alebo pre najodhodlanejších s najlepšou výdržou, aj v neskorú jeseň či priamo v zime studeným vzduchom a krátkymi vstupmi do studenej otvorenej vody. Plávanie v otvorenej vode je dobré kombinovať so studenými sprchami doma – hoci domáce studené sprchovanie nemajú radi aj niektorí otužilci a považujú ho za náročnejšie ako plávanie v zime vonku (aj pri vyššej teplote studenej vody zo sprchy ako teplote vody v jazere).

Zdroj foto: www.zimneplavanie.sk 

Treba aj pri otužovaní počúvať vlastné telo?

Pozorovaním reakcií vlastného tela a porovnávaním skúseností s dlhodobejšími otužilcami si začiatočník môže vytvoriť správny prístup a riadiť sa ďalej vlastnými pocitmi a záujmom. Stane sa pri tom, že niektorí to po čase vzdajú a možno sa vrátia k týmto pokusom neskôr, v nasledujúcej sezóne a potom sa to podarí. Iní začnú a už neprestanú celú ich prvú otužileckú sezónu, ktorá trvá v našich zemepisných podmienkach a teplotách otvorenej vody od začiatku októbra do polovice mája, teda takmer osem mesiacov.

Pre koho nie je otužovanie vhodné?

Všeobecne povedané: podstatné je, že človek môže (skúsiť) začať s otužovaním v každom veku, ak nemá závažnejšie zdravotné problémy, najmä srdcovocievne. Pri deťoch pod 12 rokov treba byť, samozrejme, omnoho opatrnejší, ale aj medzi nimi sa nájdu neuveriteľne zdatné, ktoré sa v sprievode rodičov statočne popasujú so studenou vodou. Horná veková hranica na začatie s otužovaním nie je obmedzená, v tomto má tento (čiastočne adrenalínový) a nenákladný šport ďalšiu prednosť.

Otužovanie a zimné plávanie je predovšetkým u začiatočníkov vecou psychiky, aj keď zdanlivo telo pri tom trpí viac ako myseľ. Dobrý pocit z prekonania chladu a v počiatkoch i strachu či stresu sa následne vráti v podobe benefitov, ktoré som už spomenul.

Zdroj foto: Ján Vyhnálik, www.zimneplavanie.sk

Ľudia, ktorí čítali tento článok, zaujímajú sa tiež o: 

ĽadoBorci Slovensko: Ľudia, ktorí horúcim srdcom roztápajú ľad

„Otužovanie je aj o tréningu osobnosti. Ak sa človek prekoná a otužuje sa ráno, o niekoľko sekúnd má lepšiu náladu.“

 

4 jednoduché recepty, ktoré prinesú úľavu pri nádche

Hovorí sa, že neliečená nádcha trvá 7 dní a liečená týždeň. Pravdou však je, že príjemná nie je. Ako si pomôcť?  

 

5 rád, ako si udržať imunitu v pohode

Ak patríte k skupine ľudí, ktorým imunita dáva zabrať pri striedaní sa ročných období, prečítajte si naše rady, ako na imunite popracovať a zostať aj počas sychravých a chladných dní fit.