Cvicte.sk

Zuzana Šviková je známa nielen v Českej republike a na Slovensku, ale vôbec v Európe. Pôsobí ako prezentérka step aerobiku, ale venuje sa i bosu, port de bras, posilňovaniu a najnovšie jej učaroval pilates. V rozhovore nám viac prezradila o tom, ako sa stať úspešných inštruktorom i kam smerujú aktuálne trendy v športe.

Aktuálne patríš medzi profesionálky v step aerobiku v Čechách, na Slovensku a vôbec v Európe. Ako si spomínaš na svoje začiatky?

Na úvod musím povedať, že ja sa úplne necítim tak, že by som bola top profesionálka. Je však pravda, že sa tomu venujem pomerne dlhú dobu. Keď to spočítam, ako prezentér pôsobím 15 rokov. Aj keď na začiatku to boli hlavne akcie v Českej republike, nebolo to v takom rozsahu a nechodila som do zahraničia. Na začiatku to boli skôr malé akcie a veľmi veľa v Čechách. Až potom sa to posunulo do zahraničia a na tie najväčšie akcie som začala chodiť až po dlhšej dobe.

Čo by si poradila začínajúcim inštruktorom? Ako by si ich motivovala?

Myslím si, že čo je najviac dôležité, je trpezlivosť. To znamená, že nikdy a nikto to neurobil tak, že by sa z neho počas jedného roka stal hneď prezentér. Vyžaduje si to nejaký čas, nejakú dobu, počas ktorej človek cvičí a cvičí, prezentuje, učí sa, chodí na workshopy, na kongresy. Toto všetko spolu mu prináša nejaké know-how a skúsenosti, ktoré potom zúročuje. To ho posúva ďalej. Z dnešných začínajúcich lektorov mám pocit, že sú netrpezliví a myslia si, že hneď po tom, ako si urobia licenciu, prídu pozvania a plné sály. Takto to však nefunguje. V žiadnej oblasti. Za úspechom sú roky práce. Nejde to hneď. Je potrebné na sebe neustále pracovať, zlepšovať sa a nemyslieť si, že tým, že si urobím licenciu, tak to končí.

Kam sa chodíš vzdelávať ty?

Chodím hlavne do zahraničia na rozličné akcie: kongresy, workshopy, vzdelávacie akcie. Je dôležité mať prehľad. Vidieť, ako to prebieha, ako sa to robí aj inde, teda napríklad v zahraničí. Je zaujímavé, že v každej krajine, je to trochu iné. Niekde sa viac preferujú stepy,  inde aerobik alebo funkčné tréningy. Zistili sme, že v každej krajine majú ľudia obľúbené iné typy lekcií. To je dobré vedieť. To človeka tiež nejakým spôsobom obohacuje.

U mňa sú to teraz momentálne napríklad školenia pilates, do ktorého sa snažím preniknúť. Vlastne teraz už učím pilates. Mám dva kurzy pilatesu, ale stále mám pocit, že ešte by som nejaký potrebovala, aj keď pilates už učím dva roky. Mám skupinu 10 ľudí a tú vediem ďalej a ďalej. Pilates mi pripadá najbližší. Hľadala som pomalú formu cvičenia, ktorý by nebola až taká statická. Pilates mi príde najbližší a veľmi ma baví.

Kedy prišiel ten prvý impulz, že si začala uvažovať o pomalšej forme cvičenia?

Ten prechod bol asi od bosu. Začala som s aerobikom, do ČR sme priniesli bosu. Na bosu sme robili veľa posilňovania a funkčných tréningov. Potom aj pri cvičení na bosu ľudia vyžadovali i tie pomalšie formy. Zaujímali sa o to, či konkrétny tréning je zdravý. Kvôli tomu som sa začala viac zaujímať o to, ako to funguje.

Nebolo to o tom, že pomalšie formy cvičenia začínajú byť viac trendy?

Nie. Ja som prvý kurz pilates absolvovala v roku 2007. To bolo v čase, keď frčal aerobik a choreografie.

Ako vnímaš trendy vo svete? Čo ľudia chcú a, naopak, nechcú?

Rozprávala som sa s Juliom (Julio de Papi, pozn. redakcie), je rozcestovaný viac ako ja, tak ma zaujímal jeho názor. Zhodli sme sa na tom, že od choreografií sa ustupuje. Ľudia ich nechcú, nechcú premýšľať, nechcú nič zložité. Hlavný trend je funkčný tréning, posilňovanie a pomalé formy (joga, pilates). To sú také stálice, to ľudí zaujíma. Od choreografií sa ustupuje v medzinárodnom meradle.

Čo si myslíš, ako to pôjde ďalej?

Nedokážem teraz odhadnúť, ako sa to vyvinie. Samozrejme, nejakú dobu to ešte pôjde, ale či sa tá krivka nejako zlomí a bude návrat k choreografiám, nedokážem odhadnúť.

Je problém pre teba prispôsobiť sa tomu, čo ľudia chcú?

Ja osobne nemám z toho strach. Nijako zvlášť ma to nezasahuje, pretože som robila veľa druhov cvičenia, teda nikdy som nerobila iba aerobik alebo iba step. Robila som aj posilňovanie, port de bras, bosu, čiže rozsah som mala dosť široký. Aj teraz môžem povedať, že stále mám pocit, že mám čo cvičiť a čo ľuďom ponúknuť. Príliš ma nezasiahne skutočnosť, že budem mať menej hodín choreografií. Môžem robiť funkčné tréningy, posilňovanie, pilates, port de bras a budem reagovať na to, ako sa to vyvíja a čo ľudia chcú.