Sila pre život
Buď ste na ceste, alebo nie. Alebo stále dookola začínate. Hovorím o dlhej, pokornej práci a sebapoznaní. Odhaľovaní telesnej a psychickej rovnováhy, vlastných slabín, ale aj silných stránok.
Ako zdvíhanie vlastného tela alebo železa súvisí s naším sebapoznaním? Je to tréning odvahy a pripravenosti prekonávať pravidelné životné prekážky. Je to postupná náročná práca. Extáza na bielom obláčiku sa nekoná.
Pripomína vám to niečo? Váš vlastný život?
To, že si vďaka funkčnému tréningu v bežnom živote lepšie poradíme so zdvíhaním alebo prenášaním ťažkých bremien a pri športe znížime pravdepodobnosť zranenia, to sa určite hodí. Preto názov funkčný.
Mať zdravo vyzerajúcu a súmernú postavu, v ktorej sa dobre cítime, je tiež fajn. Ale v konečnom dôsledku je to len preceňovaný vedľajší produkt. Pokiaľ vám ide hlavne o efekt veľkých bicepsov, derúcich sa von z úzkeho trička, potom nestrácajte čas ďalším čítaním a bežte pumpovať do posilňovne! Nemusíte byť výkonnostný vzpierač, aby ste mohli začať skúmať svoje telesné a psychické možnosti. Počíta sa už prvý tréning. Počíta sa každý tréning, keď to nie je len prvý pondelok v mesiaci alebo v prvej polovica januára.
Odporúčame prečítať: Správnou motiváciou dosiahnete v cvičení tie najlepšie výsledky
Tréning sily a každodenný život
Konfrontuje nás s našou prirodzenou tendenciou k lenivosti a prokrastinácii. Ako veľmi sa mne koľkokrát nechce! Ale neriešim, pokračujem ďalej a občas to jednoducho musím prehryznúť. Aj keď preflákam celú sobotu a podvečer si zacvičím, ten deň stál za to!
Sila je zručnosť, pomalý proces učenia. Bez trpezlivosti a odovzdania dlho nevydržíme. Je to vnútorná aktivita, ktorá nás vytiahne od počítačov a mobilov, s ktorými trávime väčšinu dňa. Hodinu bez nich vydržíme. Na konci cesty nič nie je. Žiadna cieľová páska, žiadny potlesk. Postupne sa učíme vychutnávať si a prijímať každý deň, nech už je akýkoľvek. Žiadna veľká ezoterika, jednoducho nám dôjde, že to kúzlo je v samotnom procese a nie v cieli. Zistíme, že naše telo je skutočne živé a má svoje potreby. Že nemáme len mozog, ktorý sa nezastaví. Radi a dobrovoľne postupne upravíme náš životný štýl, aby sme ráno vstávali odpočinutí a tešili sa, čo nás dnes čaká.
Keď z nejakého dôvodu vypadnem z režimu, pomaly prichádza podráždenie, nespokojnosť. Keď som späť na ceste, som v pokoji. Teda jasný benefit aj pre moje vzťahy a najbližšie okolie. Pohyb rozvíja mozog a kvalitu myslenia. To je téma na samostatný článok, niekedy ho napíšem.
Keď to funguje, nemusím vedieť, ako to funguje
Pri tréningu zapájame a prepájame "celého človeka". To si vyžaduje koordináciu, rovnováhu, synergiu a plné sústredenie. Okrem svalov rozvíjame aj šľachy, kĺby a nervový systém. A je to práve výkonnosť nášho nervového systému, ktorá zásadne podmieňuje našu silu. (To tiež vysvetľuje, prečo vizuálne malé svaly u jedného môžu byť oveľa silnejšie a funkčnejšie ako obrovské hrče na ramenách a rukách niekoho iného.)
Môže sa jednať o základné cviky s vlastnou váhou, ktoré všetci poznáme zo základky: kľuky, zhyby, drepy a ich ľahšie alebo náročnejšie varianty. Alebo o zdvíhanie voľného železa, napríklad kettlebells, čo je železná guľa s držadlom. Silový tréning, vykonávaný so zdravým rozumom, rozhodne nie je všeliekom a určite nie každému sadne. Ak sa do toho pustíte, prajem vám, nech na tejto ceste nájdete zmysel podporený poriadnou dávkou trpezlivosti.
Odporúčame prečítať: Život je energia alebo Biológia pohybu
Kľúčový je prístup
Hlavné je vedieť čo cvičiť a ako to cvičiť. Teda tréning techniky a pochopenie cvičebného programu. Tento prístup nič neurýchli, ale zabezpečí postupný a dlhodobý rozvoj. A aj vďaka tomu nás udrží v chode. Minimálne na začiatok odporúčam vyhľadať niekoho, kto vám to vysvetlí a dá vám okamžitú spätnú väzbu. To v internetových videách nenájdete.
Nemusí ísť vždy len o striktný program, je užitočné pravidelne "vyskakovať zo štruktúry" a prenášať svoje zručnosti aj do voľného štýlu - využiť krásne odrezané poleno, vetvu stromu alebo schody. Trénovať nielen techniku a silu, ale aj radosť z pohybu!