Cvicte.sk

Capoeiristi = vysmiatí a vyšportovaní ľudia v bielom oblečení s opaskami okolo pásu. Taký bol môj prvý dojem. Narazila som na nich na podujatí Yoga Open Air, ktoré sa konalo tento rok v Bratislave. Prišli spestriť celý program, čo sa im rozhodne podarilo.

Nielenže nám ukázali, ako taký súboj v Capoeire vyzerá. Oni sa podujali nás to aj naučiť. Chceli sme o Capoeire vedieť viac, preto sme si odchytili ich "vodcu" Juraja Prerovského a trošku sme ho vyspovedali.

Pozrela som si vaše vystúpenie a priznám sa, že neviem ako by som charakterizovala Capoeiru. Je to tanec, bojové umenie alebo zvláštny druh jogy?

:) Nedá sa to opísať jedným slovom. Je to zmes všetkých tých vecí, čo si povedala. Je to určite veľká súčasť folklóru. Balík bojového umenia, akrobacie, hudby. Capoeira má síce tanečné prvky, ale len preto, že jej domovom je Brazília, kde sa všetko hýbe iným rytmom. Každopádne z toho, ako to vzniklo je to plne etablované bojové umenie. Má svoj systém, svoje páskovanie, šarže a techniky. Všetko, čo k bojovému umeniu patrí.

V čom sa odlišuje od iných bojových umení?

Keďže sa Capoeira vyvinula ako sa vyvinula. Jej cieľom nie je získať body a zvíťaziť nad súperom. Cieľom je urobiť čo najlepšiu hru. Tá hra je tým vrcholom. Kto dokáže čo najtesnejšie a najlepšie zahrať so súperom čo najnekompromisnejšiu hru, samorejme v rámci pravidiel, ten je víťaz. To je ten vrchol, čo sa snažíme v Capoeire dosiahnuť.

Tie opasky čo máte, tie určujú stupne zdatnosti? Ako to poznáme napríklad z karate?

Je to veľmi podobné. Funguje to podľa zadefinovaného systému, akurát najvyšší opasok nie je čierny ale biely.

Zdá sa, že sa Capoeiristi radi hrajú

Capoeira je šport ako každý iný. Má prvky bojového umenia, kopy, úhyby, techniky, ale je tu aj akrobacia, ktorá robí capueiru inou. Do toho všetkého sa vždy hrá podľa toho aký rytmus nám hrajú hudobné nástroje. A takto vznikajú rôzne štýly hier. Aby toho nebolo málo, do toho sa ešte spieva a tlieska :)

To dodalo celému vystúpeniu pridalo na atmosfére. Máte svojich hudobníkov?

Každý capoeirista by mal od nejakého určitého stupňa ovládať hudobné nástroje, ktoré sa hrajú. Je ich asi štyri alebo päť. Ešte by mal vedieť spievať po portugalsky.

A to všetko viete?

Jasne :)

Keďže zvádzate súboj, trénujete v dvojiciach?

Tréning je štandardný, ako v iných športoch. Skladá sa z rozcvičky, potom sa cvičia techniky, kde cvičí každý sám, aby sa sústredil úplne na seba. Následne sa to aplikuje vo dvojici, čo je bežný sparing. Na konci každého tréningu sa hrá v kruhu, ktorý voláme hooda. A to už je voľný sparing, kde sa hrajú hry.

Keď som vás sledovala, mala som pocit, že lámete vlastné bariéry pohybu. Tancujete a zrazu si len tak „hopsnete“ do stojky

Keď som začal, čo bolo zhruba pred dvanástimi rokmi, bol som veľmi neohybný. Nešlo mi to, čo je ale veľmi prirodzené. Tie pohyby dávajú zmysel na konci dňa. Musíte ich chvíľu robiť, potom sa plynulosť pohybov stane prirodzená. Nič sa nerobí nasilu. Telo si nájde tú cestu, ako sa dostať do danej polohy a plynule ňou prechádzať. Preto aj Capoeira vyzerá tak plynulo.

Ako vytrénovaná musím byť, keď chcem začať s Caopeirou?

Hovorí sa, že Capoeira je pre všetkých, ale nie všetci sú určení pre Capoeiru. Videl som, ako ju cvičia trojročné detí, ale aj osemdesiatročné staré mamy. Všetci to zvládnu. Samozrejme, keď to už niekto robí ako vrcholový šport, je výhodou mať dobrý strečing, fyzickú kondíciu a najmä je potrebné mať vytrénované reakcie. Oproti iným športom, Capoeira je veľmi dynamická a človek často neočakáva pohyb súpera.

Čo je pre teba v tomto športe seba zadosťučinením, keď nejde o výhru

Mne sa veľmi páči, keď to všetko do seba zapadne. Keď je dobrý rytmus v hoode, hrajú nástroje, okolo je spev. Ale vo vnútri ste len dvaja a musíte sa sústrediť na svojho súpera. A keď tá hra zapadne, že to dáva zmysel, jeden pohyb prechádza do druhého bez nejakej pauzy, zastavenia, tak vtedy je to wou :)

Rozprávali sme sa s Jurajom Prerovským, trénerom zo skupiny Abadá Capoeira Slovakia.

Foto: Archív Abadá Capoeira Slovakia

Autor: Jana Šimkovičová